REGIONÁLNA GEOGRAFIA AMERIKY

Presentación del tema: "REGIONÁLNA GEOGRAFIA AMERIKY"— Transcripción de la presentación:

1 REGIONÁLNA GEOGRAFIA AMERIKY
Mgr. Ladislav Novotný ZS 2015/2016

2 Nerastné suroviny Mexický záliv – rozsiahle zásoby ropy
od Veľkých jazier na severovýchod a v Kordillerách na severe Mexika meď v oblasti Kordiller na sever od Mexika zlato, miestami aj ropa v súvislosti so zlatom treba obzvlášť spomenúť pohorie Sierra Nevada, v ktorom koncom 19. stor. vypukla známa Zlatá horúčka zlaté žily tu prestupovali zvrásnené a metamorfované horniny, ktoré vystupovali na povrch, riečnou eróziou boli zlaté zrná splavované do Veľkého kalifornského údolia najviac sa preslávili náleziská zlata v povodí rieky Sacramento v Apalačoch a Skalnatých horách – čierne uhlie Mexický záliv – rozsiahle zásoby ropy v Strednej Amerike sú značné zásoby striebra na Veľkých Antilách sa ťaží nikel rozsiahle zásoby ropy, na ktoré sa často viaže aj zemný plyn, sa nachádzajú aj v oblasti Severných Ánd a na pobreží Karibiku, lokálne sa však vyskytujú na celom území Južnej Ameriky (južná Patagónia, západná Amazónia) Stredné Andy sa vyznačujú rozsiahlymi zásobami medi, zlata a striebra, pričom zlato a striebro boli hojne využívanú už pred príchodom Európanov (Mayovia, Aztékovia, Inkovia) Významná je ťažba bauxitu v páse od Floridy cez ostrovy po severovýchod JA Význam má aj ťažba fosfátov (Florida), síry (Mexiko), jódu, solí, diamantov (Brazília), rúd železa, niklu, volfrámu, chrómu (USA, Kanada)

3 Klíma Klímu Ameriky ovplyvňujú tieto základné činitele, ktoré platia pre celú zemeguľu: úbytok tepla od rovníka k pólom prevaha západného prúdenia v miernych šírkach poloha stálych tlakových útvarov priebeh morských prúdov tvary reliéfu a nadmorská výška

4 tropická vlhká (americká klasifikácia)
tropická suchá subtropická suchá subtropická vlhká stepná púštna horúca púštna studená mierna horská arktická - charakter reliéfu spôsobuje zmeny klimatických pásiem nie len v rovnobežkovom ale aj poludníkovom smere

5 Osídľovanie Tzv. Paleoindiánska migrácia:
Amerika nemala autochtónne obyvateľstvo Tzv. Paleoindiánska migrácia: pred 40 – 17 000 rokmi značný pokles morskej hladiny kvôli štvrtohornému zaľadneniu počas dôb ľadových (na rozdiel od medziľadových) bol Beringov prieliv ľahko priechodný genetické výskumy potvrdili, že „pôvodní“ obyvatelia Ameriky (Amerindiáni) pochádzali z viacerých regiónov Ázie

6 vo vrcholnom štádiu poslednej doby ľadovej (asi pred 15 000 r
vo vrcholnom štádiu poslednej doby ľadovej (asi pred 15 000 r.) bol pravdepodobne celý prieliv zaľadnený

7 Predkolumbovské civilizácie
termín sa najčastejšie vzťahuje k najrozvinutejším stredoamerickým a andským civilizáciám (Olmékovia, Teotihuacán, Aztékovia, Mayovia či Inkovia) relatívne rozvinuté a veľké civlizácie sa však vyvinuli aj v Severnej Amerike zásadným rozdielom medzi starým a novým svetom je forma poľnohospodárstva v Amerike neboli domestifikované takmer žiadne zvieratá domestifikované len: lama, hydina a pes (na mäso)

8 MAYOVIA boli nositeľmi veľmi vyspelej mayskej civilizácie
o prvých Mayoch môžeme hovoriť už asi od roku 2500 pred n. l., väčšina nálezov ale pochádza až z obdobia po roku 1500 pred n. l. pochopenie histórie Mayov spoznávame až v posledných dekádach, keď sa darí rozlúštiť ich komplikované písmo celý polostrov Yucatán a protiľahlé územie až po T.O. písmo, astronómia, matematika, presný kalendár slnečný rok u Mayov trval 365 dní mal však 18 mesiacov, z ktorých každý mal 20 dní hospodársky základ tvorilo poľnohosp., najmä pestova nie kukurice, ako platidlo sa používali kakaové bôby

9 Pozostatky mesta Palenque
mayské číslice vrátane nuly

10 AZTÉKOVIA v druhej polovici 12. storočia n. l. sa objavil kmeň Aztékov, žijúci na Mexickej náhornej plošine, ktorý si postupne podmaňoval územie Mayov a Toltékov dobyté územie neasimiloval, len kontroloval a získaval z neho cenné suroviny a materiály (zlato, drahokamy, kožušiny, potraviny) Aztékovia prevzali vzdelanosť a kultúru od Mayov, kládli však väčší dôraz na vojenské umenie a náboženské rituály spoločnosť bola široko rozvinutá a popri kňazoch mali významné postavenie aj obchodníci a remeselníci Aztékov najviac preslávili úspechy v architektúre a sochárstve Aztécka ríša vznikla až v roku 1428 centrom bol Tenochtitlan, na ktorom dnes leží Ciudad de México na základoch pôvodného chrámu bola hneď postavená katedrála najväčšie a najkrajšie mesto vtedajšej Ameriky, obyvateľov ríša bola rozvrátená európskymi dobyvateľmi, ktorých viedol Hernando Cortés

11 Najväčší rozsah

12 Ríša Inkov (1200 až 1533) bola najväčším štátom predkolumb. Ameriky
hlavným centrom bolo Cuzco štát zanikol pod náporom španielskych dobyvateľov, vedených conquistadorom Franciskom Pizarrom Inka bol oficiálny titul pre panovníka a jeho príbuzných - elitu ríše v Peru sa zachovalo množstvo architektonických pamiatok Inkovia nepoznali písmo najznámejšia pamiatka: Machu Picchu

13 Príchod Európanov a dobývanie Ameriky
taliansky moreplavec Krištof Kolumbus chcel nájsť cestu do Indie cez Atalntik, pričom sa spoliehal na Kopernikovu teóriu, že Zem je guľatá na portugalskom dvore požiadal o pokus dostať sa do Indie cez Atlantik, avšak neuspel vydal sa teda zo Španielska, ktoré bolo vtedy námornou veľmocou 12. októbra 1942 sa dostal na ostrov San Salvador, odtiaľ pokračoval na Antily, tento dátum sa dnes považuje za deň objavenia Ameriky o neznámu pevninu prejavilo vzápätí záujem aj Portugalsko nasledovníci Krištofa Kolumba chceli získať kontrolu nad tamojším zlatom, drahokamami, inými surovinami a otrokmi

14 Pápežská bula Inter Caetera (1493)
pápež Alexander VI. vydáva bulu, ktorá na základe nových objavov na západnej pologuli rozdeľuje svet medzi Španielsko a Portugalsko novoobjavené územia na západ od poludníka 38° z. g. d. a na juh od Azor a Kapverd patria Španielsku územia na východ od poludníka 38° z. g. d. Portugalsku zároveň v nej povoľuje kastílskej korune právo vyberať a posielať do Ameriky misionárov o rok neskôr bola hranica upravená zmluvou z Tordesillas

15

16

17

18

19 Sedemročná vojna kvôli priestorovému rozsahu ju W. Churchill označuje za 1. svetovú vojnu bojovalo sa v Európe, Amerike i Ázii Proti sebe stáli Prusko, Veľká Británia (aj kolónie), Hanover, neskôr do konfliktu vtiahnuté Portugalsko Rakúsko, Ruská ríša, Francúzsko (aj kolónie), Švédsko, Sasko, neskôr vtiahnuté Španielsko Parížsky a Hubertsburský mier (1763): Veľká Británia vychádza ako primárna koloniálna veľmoc Francúzsko stratilo severoamerické a indické územia do r vzniklo na východe SA územie 13 kolónií, ktoré sa stali základom USA => vojna za nezávislosť

20 Americká vojna za nezávislosť (1775 – 1783)
vojna medzi Kráľovstvom Veľkej Británie a 13 kolóniami v Severnej Amerike vojna skončila zvrhnutím britskej vlády a založením Spojených štátov amerických kľúčovú úlohu v pomoci revolúcii zohralo Francúzsko: zásobovalo amerických vlastencov financiami a muníciou, a organizovalo koalíciu proti Británii americký generál George Washington sa stal v roku 1789 prvým prezidentom USA

21

22

23

24 Demografia počet obyvateľov rozmiestnenie (hustota) rasová skladba
náboženstvo jazyk pohyb

25 počet obyvateľov (2011) Amerika pokrýva asi 28,5 % povrchu zemskej súše Populácia tvorí asi 13,5 % svetovej populácie spolu: obyv. Severná: obyv. Južná: obyv. Severná: obyv. Stredná pevnina: obyv. Karibik: obyv. Južná: obyv. Severná (Anglosaská): obyv. Latisnká (Iberská): obyv.

26 historický exkurz počet pôvodných obyvateľov pri príchode Európanov: 60 – 150 mil. po príchode Európanov dochádza k tzv. demografickému kolapsu v oblasti Antíl dochádza k úplnému vyvraždeniu pôvodného obyvateľstva a jeho nahradeniu dovezenými z Afriky v oblasti pevninskej Strednej Ameriky prežili asi 2 % v horských oblastiach prežilo asi 30 % okrem priameho vyvražďovania bolo príčinou úbytku autochtónneho obyvateľstva zavlečenie európskych chorôb (osýpky, kiahne, mor), alkohol a prudká zmena sociálneho a kultúrneho prostredia

27 v nasledujúcom období nárast populácie nastáva najmä vďaka veľkým migračným vlnám do Severnej Ameriky (USA), ale napr. aj do oblasti La Platy prírastky obyvateľstva v Latinskej Amerike dnes zabezpečuje najmä prirodzený prírastok v Anglosaskej Amerike ide stále o migračné prírastky, a to najmä z Latinskej Ameriky a Ázie Anamorfózna – ekvidemická mapa sveta

28 Krajiny podľa počtu obyvateľov (2014)
3. USA 5. Brazília 11. Mexiko 27. Kolumbia 31. Argentína 35. Kanada 40. Peru 41. Venezuela 201. Antigua a Barbuda 204. Dominika 212. Svätý Krištof a Nevis

29 Hustota zaľudnenia v porovnaní so svetom veľmi nízka
najhustejšie zaľudnené sú: východné pobrežie Severnej Ameriky Stredná Amerika vrátane ostrovov Karibiku oblasť severných Ánd, východné pobrežie Južnej Ameriky

30 Rasy a národy 3 základné zložky (Indiáni, Belosi, Černosi):
pôvodné obyvateľstvo Inkovia, Aztékovia, Mayovia, Toltékovia, Olmekovia ... neskôr, už cez zamrznutý Beringov prieliv: Inuiti (Eskimáci) Amerindiáni* sformovali vyše 1000 jazykov (12 j. rodín) prisťahovalci (cca ostatných 500 rokov): členovia takmer všetkých európskych národov (belosi) otroci násilne privlečení z Afriky (černosi) neskôr imigračné vlny Aziatov (mongoloidná rasa) formuje sa veľmi pestrá mozaika národov, hoci mnohé z nich používajú rovnaký jazyk miešanie rás je obzvlášť intenzívne v Latinskej Amerike, kde miešanci tvoria väčšinu obyvateľstva => => => * pojem Amerindiáni sa v ostatných rokoch presadil a nahrádza pojem Indiáni, ktorý sa nepovažuje za adekvátny

31 rasy a miešanci miešanci sú veľmi rôznorodí, ale rozlišujeme 3 základné skupiny: mulat: europoidná + negroidná rasa mestic: europoidná + mongoloidná rasa zambovia: negroidná + mongoloidná rasa (zriedkavá, výskyt len na severe JA) kreoli: označenie pre belocha juhoeurópskeho pôvodu, ktorý sa už narodil v Latinskej Amerike <= H. Chavéz je polovičný mestic a polovičný zambo Barack Obama je mulat, otca má z Kene, matka má írsko – anglicko – nemecký pôvod =>

32 oblasti podľa prevažujúceho rasového zloženia populácie
a) belošská: Kanada, sever USA, Argentína, Uruguaj b) belošsko – mulatská: Kuba, Portoriko c) mulatská: Dominikánska republika (v oblasti Karibiku aj s čersnošským obyvateľstvom) d) černošská: Haiti, Francúzska Guayana e) černošsko – mulatská: Malé Antily, Jamajka, Belize f) belošsko – černošská: juhovýchod USA g) belošsko – mestická: Brazília, Kostarika h) mesticko – belošská: Chile, Kolumbia, Venezuela i) mesticko – indiánska: Nikaragua, Salvador, Honduras, Panama, Mexiko j) indiánsko – mestická: Guatemala, Ekvádor, Peru, Bolívia, Paraguaj k) eskymácka: Grónsko l) výrazný podiel Indov: Guayana, Surinam, Trinidad a Tobago

33 Jazyková štruktúra do istej miery zodpovedá rasovej štruktúre obyvateľstva na rozsiahlych ťažko dostupných oblastiach Strednej Ameriky, Andskej oblasti, v Paraguaji či amazónskej oblasti Brazílie sa používajú pôvodné jazyky v Anglosaskej Amerike sa pôvodné jazyky zachovali len lokálne v rezerváciách černošské jazyky v Amerike zanikli, pretože černosi boli nútení používať jazyky otrokárov jazyky európskych dobyvateľov získali status úradného jazyka a prijala ich aj väčšina „autochtónneho“ obyvateľstva, pod vplyvom amerindiánskych jazykov sa však európske jazyky zmenili po stránke fonetickej, gramatickej i lexikálnej

34 ÚRADNÉ JAZYKY: Angličtina: Kanada, USA*, Belize, Guayana, Falklandy, britské kolónie v Karibskom mori; Francúzština: Kanada, Haiti, francúzske zámorské departmenty; Holandčina: Surinam, Holandské Antily, Aruba; Portugalčina: Brazília; Španielčina: zvyšok JA Dánčina: Grónsko z pôvodných jazykov v Grónsku Grónčina; v Peru a Bolívii Kečuánčina; v Bolívii aj Ajmarčina; v Paraguaji Guaraní; zmiešané: kreolská angličtina, kreolská francúzština, papiamento, inuktitut Mapa používaných jazykov - v USA rastie podiel španielsky hovoriaceho obyvateľstva, ktoré nehovorí po anglicky – vzniká nový „jazyk“, tzv. spanglish

35 Náboženská štruktúra súčasný stav odráža náboženské štruktúry kolonizátorov (kresťanstvo) animistické kulty Amerindiánov sa udržali len sporadicky na severe kontinentu a v Amazonskom pralese miestami sa udržali africké kulty, najviac rozšírené je vúdú na Haiti vlastné náboženstvo si zachovávajú prisťahovalci z Ázie v oblastiach s prevahou prisťahovalcov z JV a V Ázie sa uplatňuje budhizmus Indovia si priniesli hinduizmus Arabi si udržujú islam vďaka exodu Židov dnes v USA funguje najväčšia diaspória Židov na svete

36 celkovo vysoká miera religiozity kresťania: (SA: 85 %, JA: 93 %)
RK: dominujú v JA, v Brazílii žije najviac katolíkov na svete; asi 85 % Mexičanov; v Kanade 40 % a 24 % v USA protestanti: asi 50 % obyvateľstva USA a v Kanade vyše 25 % pravoslávni: v Kanade 3 % a v USA 0,5 % ostatní: v USA je vyše 1000 kresťanských vyznání a siekt ateizmus: najmä v SA, Kanada 16 %, USA 12%, Latinská A. 4 %; judaizmus: 2 % v SA, 0,23 % v JA, najviac v USA: 2,5 % islam: 0,5 % SA, 0,3 % JA, najviac Kanada: 1,6 %

37 najvýznamnejšie metropoly A. T
najvýznamnejšie metropoly A. T. Kearney Global Cities Index, 2010; The Urban Elite 2010 Alfa obyvateľstvo jadro/metropolitná oblasť New York ( / ) Alfa + Chicago (2 695 598/ ) Alfa Buenos Aires ( / ) Los Angeles ( / ) Mexico City ( /22 – 28 mil) San Francisco (805 235/ ) São Paulo ( / ) Toronto (2 503 281/ ) Washington D. C. (601 723/ ) Alfa – Atlanta, Boston, Dallas, Miami, Philadelphia, Santiago

38 Svetové metropoly na mape

39 HOSPODÁRSTVO - Rapídne rozdiely medzi Anglosaskou a Latinskou Amerikou
- Z globálneho hľadiska pomerne na dobrej úrovni

40 Prehľad základných makroekonomických ukazovateľov...
...alebo niekoľko encyklopedických údajov, ktoré si netreba pamätať naspamäť, ale je potrebné aby sme vedeli krajiny porovnať, resp. uričť niekoľko s najvyššími/najnižšími hodnotami

41 makroekonomické ukazovatele za celý svetadiel odhady MMF za 2010
Anglosaská Latinská Amerika HDP nominálny mld. USD HDP v PKS mld. USD HDP nom. per capita USD HDP v PKS per capita USD rast HDP v PKS p.c , ,0 % miera nezamestnanosti ,0 10,0 %

42 krajiny podľa HDP (nominál)
v mil. USD (podľa MMF), 2010 1. USA 7. Brazília 10. Kanada 14. Mexiko 28. Argentína 34. Venezuela 35. Kolumbia 171. Grenada 174. Sv. Vincent a Gren. 684 175. Svätý Krištof a Nevis 676 179. Dominika 476 > 1,000 10-199 < 10 v bil. USD SLOVENSKO 90,000 SVET ,000,000

43 krajiny podľa HDP per capita (v PKS)
medzinár. dolár (podľa MMF), 2010 7. USA 13. Kanada 25. Bahamy 40. Barbados 43. Antigua a Barbuda 44. Trinidad a Tobago 116. Guatemala 123. Hodnuras 134. Nikaragua 167. Haiti nad svetovým priemerom pod svetovým priemerom SVET , Katar SLOVENSKO , DR Kongo

44 Reálny rast HDP v % (MMF, 2010)
3. Paraguaj ,4 8. Argentína 9,2 12. Peru 8,8 15. Uruguaj 8,5 23. Dominkánska rep. 7,6 29. Panama 7,5 31. Brazília 7,5 177. Venezuela - 1,9 179. Sv. Vincent a G. - 2,3 181. Antigua a Barb. - 4,1 182. Haiti - 4,6 59. Mexiko 5,5 78. Nikaragua 4,5 91. Slovensko 4,0 114. Kanada 3,1 116. USA 2,8 svet 4,9 (2010), - 0,8 (2009)

45 Miera nezamestnanosti (The World Factbook, OECD, EUROSTAT) 2004 - 2011
Kuba 1,6 % Guatemala 3,2 % Mexiko 5,5 % Trinidad a Tobago 5,8 % Nikaragua 5,9 % Uruguaj 6,1 % Brazília 6,5 % Honduras % Grenada % Dominka % (2000) Sv. Vincent % Portoriko (USA) % Sv. Lucia % Dominikánska rep % porovnanie: Zimbabwe 97 % Turkménsko 70 % Bielorusko 0,7 % Katar 0,5 % Monako 0,0 % Slovensko 13 % USA 9,0 % Kanada 7,2 %

46 Chudoba (podiel obyvateľstva žijúceho z menej ako 2 USD na deň, OSN, 2009)

47 Historický exkurz

48 2. polovica 19. stor. otroctvo postupne zrušené
pred príchodom Európanov existencia hospodársky rozvinutých civilizácií tam, kde kolonizátori „autochtónne“ obyvateľstvo nevyvraždili, rozvrátili jeho hospodárstvo, obyvateľov zotročili hospodárstvo začalo prudko rásť, drvivá väčšina ziskov a výnosov putuje do Európy násilné privlečenie otrokov umožňuje vďaka nízkym nákladom na prácu ešte väčší rozvoj výstavba ciest, ťažba a baníctvo, plantážnictvo... 2. polovica 19. stor. otroctvo postupne zrušené začiatok 20. stor. USA: Fordizmus – systém masovej produkcie, štandardizácia => prudký rast hospodárstva z agrárnej krajiny sa postupne stáva priemyselná, neskôr nastupuje terciérizácia a kvarterizácia hospodárske cykly – krízy striedajú obdobia prudkého rastu postupný rozvoj latinskoamerických krajín, prudký rast po r. 1990

49 Odvetvia (pozor, nie sektory!)
ťažba nerastných surovín lesohospdárstvo poľnohospodárstvo priemysel doprava služby a finančníctvo

50 ťažba nerastných surovín
väčšina krajín má rozsiahle zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, rudy, stavebné materiály) v rozvinutejších krajinách sa takmer všetky vyťažené materiály spracúvajú (USA, Kanada) v menej rozvinutých krajinách tvoria základ exportu (Venezuela, Kolumbia) ťaží sa najmä železo: Brazília, Kanada, USA, Venezuela ropa: USA, Mexiko, Venezuela, Kanada zemný plyn: USA, Kanada, Mexiko, Venezuela, Argentína čierne uhlie: USA zlato: Peru

51 lesníctvo a ťažba dreva
rozsiahle územia už v minulosti odlesnené v súčasnosti sa pozornosť upriamuje na spornú extenzívnu ťažbu v amazonskom pralese v rozvinutých krajinách aj spracovanie v menej rozvinutých drevo určené na vývoz

52 poľnohospodárstvo hlavné plodiny:
káva: Brazília, Kolumbia, Mexiko, Guatemala, Peru pšenica: USA, Kanada kukurica: USA, Brazília, Argentína, Mexiko sója: USA, Brazília, Argentína, Paraguaj, Kanada zemiaky: USA banány: Brazília, Ekvádor, Kostarika, Mexiko, Kolumbia, Honduras, Panama, Guatemala bavlna: USA, Brazília kakao: Brazília, Ekvádor, Dominikánska republika

53 poľnohospodárstvo živočíšna výroba:
hovädzí dobytok: USA, Brazília, Argentína, Mexiko ošípané: USA, Brazília, Kanada, Mexiko

54 priemysel v Latinskej Amerike: v Anglosaskej Amerike potravinársky
chemický spotrebný výroba stavebných materiálov strojársky a elektrotechnický, výroba automobilov v Anglosaskej Amerike výroba automobilov, strojov, lietadiel elektrotechnika, IT (Silicon valley) potravinársky (Mc. Donald‘s, Coca Cola)

55 doprava rozvinuté všetky druhy, najmä na severe:
v porovnaní so zvyškom sveta najviac rozvinutá letecká doprava najväčšie letiská: 1. ATL - Atlanta (93 mil.) 4. LHR - Chicago (67 mil.) 6. LAX - Los Angeles (62 mil.) 8. DFW – Dallas/Fort Worth (58 mil.) GRU – Sao Paolo (31 mil.)

56 služby mnoho služieb z anglicky hovoriacich krajín je outsourcovaných z Indie finančníctvo: New York Chicago, San Francisco, Toronto

57 cestovný ruch podľa počtu zahraničných turistov sa krajiny Ameriky na svetovom cest. ruchu podieľajú 16 % Severná Amerika 10,6 % Karibik ,1 % Stredná Amerika 0,8 % Južná Amerika ,5 % z hľadiska príjmov sa krajiny Ameriky na svetovom cestovného ruchu podieľajú 20 % Severná Amerika 14,5 % Karibik ,6 % Stredná Amerika 0,7 % Južná Amerika ,2 %

58 cestovný ruch USA sú 2. najnavštevovanejšou krajinou sveta (60 mil. turistov v r. 2010) na 10. mieste je Mexiko (23 mil.) Príjmy USA z cest. ruchu dosiahli 104 mld. USD s takmer 10 mil. turistov je New York 3. najnavštevovanejším mestom sveta na raste trhu cestovného ruchu celej Ameriky sa výrazne začínajú podieľať latinskoamerické krajiny významný je aj vnútorný cestovný ruch

59 Najmenej turistov (menej ako milión ročne):
krajina zahr. tur (v tisícoch) 10/ príjmy (v mil. USD) podiel (z Ameriky) USA , % Mexiko , % Kanada , % Brazília , % Argentína , % Dominikánska r , % Portoriko , % Najmenej turistov (menej ako milión ročne): Honduras ( ) Nikaragua ( ) Aruba ( ) Venezuela ( ) Bolívia ( ) Barbados ( ) Paraguaj ( )

60 KONIEC